To smile again

2.časť 

Harry: Prepáč ja som to kat nemyslel asi by som mal ísť. Nechápala som prečo sa ospravedlňuje od Semovej smrti mi to nikto nepovedal a ani Sem mi to často nehovoril takže ma to aj trocha potešilo.

Amy: nie prosím nechoď nenechaj ma tu samú. Prosím

Harry sa na mňa usmial aj keď v jeho pohľade som skôr uvidela skôr zmetenie ako potešenie ale zostal. Posadili sme sa na gauč, pili čaj a rozprávali sme sa.

Amy: Harry povedz mi niečo o sebe.

Harry: Takže som v sk......

Amy: kde??

Harry: bol som v kapele.

Amy: a ako sa volala?

Harry: ehm... nechcem sa o tom rozprávať. Povedal a viac sa na túto tému nevyjadril.

Amy: Stalo sa im niečo?

Harry:..............

Amy: tak prepáč už sa ťa na to nikdy nespýtam. Štuchla som ho do rebra.

Harry: nerob to šteklí. Rozosmial sa.

Amy: prepáč Harry ale som unavená potrebujem si ísť ľahnúť.

Harry: idem ťa odprevadiť alebo to zvládneš sama?

Amy: zas až taká krepá nie som. Zasmiala som sa a poželala mu dobrú noc.

Harry: Dobrú noc.

Vyšla som hore po schodoch a ľahla si do postele. Ležala som na boku a pozrela sa na nočný stolík a tam bola Semova fotka. Keď som ju uvidela rozplakala som sa.

Harry: Amy môžem ísť dnu? Nič som mu nepovedala no vošiel. Podišiel ku mne a chytil mi hlavu do dlaní.

Harry: Sem ťa miloval to si zapamätaj.  Cez slzy som ho ani nevidela no objala som ho.

Amy: Harry som tak rada že si tu. Sľub mi že nikam neodídeš.

Harry: sľubujem.