pátek 18. října 2013

Jednodielovka so Zaynom

Zayn: Sam?? Ozvalo sa z hora.
Sam: Áno zlatko??
Zayn: Milujem ťa ako ešte nikoho.
Usmial sa na mňa a vtisol mi letmí bozk na pery.
Sam: Veď vieš že aj ja teba.
Usmial sa a ja som mu bozk vrátila bola to tá najsladšia pusa v mojom živote keby som vedela ako to bude o pár dní asi by som ho ani nepustila. Milovala som ho a on to vedel lenže ako dlho sme ešte mohli byť spolu??
Zayn: Chcem tu takto stáť a nikdy ťa nepustiť.
Sam: Aj ja.
Snažila som sa o úsmev ale namiesto toho som sa rozplakala, trhalo mi srdce keď sme vedľa seba len tak stáli a ja som vedela že už spolu dlho nebudeme.
Zayn: Sam prečo plačeš?
Sam: Od šťastia. 
Zaklamala som mu nechcela som mu to povedať bála som sa. Ani neviem čoho no bála som sa. Radšej som išla hore. Zavrela som sa v izbe a plakala.
Zayn: Sam pusti ma dnu. Spravil som niečo zlé ublížil som ti?
Neodpovedala som mu. Len proste vošiel. Sadol si vedľa mňa na posteľ a objal ma.
Zayn: čo sa deje? Veď vieš že mne môžeš povedať všetko.
Sam: Zayn musím sa ti z niečím priznať.
Ešte v živote som nebola tak pevne rozhodnutá ako teraz lenže raz sa to musel dozvedieť.
Sam: Zayn mám leukémiu už mi ostáva len pár dní.
Zayn: čo??
Sam: áno ale som nechcela som aby si sa kôli tomu trápil preto ti to hovorím až teraz.
Nič nepovedal len ma objal a rozplakal sa. Určite to preňho bola rana boli sme spolu dva roky. Dva dlhé roky som mu klamala.
Zayn: Prečo si mi to nepovedala skôr?
Sam: Bála som sa.
Zayn: Ja sa teraz bojím o teba.
Usmiala som sa a dala som mu pusu. Len si skúste predstaviť aké to asi pre mňa bolo milovala som ho no musela som mu klamať.
Zayn: Tak sa zoberme. Usmial sa. A z vrecka vytiahol prsteň. Bol nádherný.
Sam: Zayn ale ja chcem aby sme sa rozišli.
Zayn: ale ja nie. Milujem ťa Sam a chcem byť len s tebou. A nič na svete nás nemôže rozdeliť.
Sam: Aj ja ta milujem ale chcem aby sme sa rozišli. Nemôžem sa pozerať na to ako niekto koho milujem trpí.
Zayn: ale ja ťa milujem a trpím len vtedy keď viem že nemôžem byť s tebou. Takže ak nechceš aby som trpel zober si ma.
Sam: Zayn nehnevaj sa na mňa ale nemôžem.
Zayn: Ale je chcem aby sme sa zobrali aspoň na chvíľu budeš moja. Chcem povedať celému svetu že ty si moje dievča.
Sam: Zayn.
Zayn: Nie ja to myslím naozaj.
Sam: A keby som ti aj povedala áno zmenilo by sa niečo?
Zayn: áno zmenilo nosila by si moje meno.
Sam: Zayn lenže ty nikdy takto šťastný nebudeš. Len by si sa trápil bude lepšie keď sa rozídeme.
Plakala som a balila si veci Zayn sa na mňa len pozeral a nezmohol sa ani na slovko. Stál tam v nemom úžase. Ja som vedela že mu ubližujem no nemohla som tam ostať. Vedela som že on sa z toho nejako dostane ale vedela som aj to že ak by som ostala bolo by to horšie pre oboch. Odišla som do svojho bytu. Napustila som si vaňu že sa okúpem. Sadla som si do teplej vody a skoro som zaspala. Vyšla som asi o také dve hodiny. Ešte predtým ako som si išla ľahnúť som napísala list na rozlúčku nikdy som nevedela kedy zomriem no teraz som to cítila, cítila som že už sa ráno nezobudím s nebudem sa tešiť z nasledujúceho dna. Ľahla som si a naposledy si predstavila jeho krásne hnedé oči plné radosti. Predstavila som si jeho úsmev keď sme sa po prví krát videli. Jeho výraz po prvom našom bozku. Jeho neuveriteľné nádherné telo. Naše prvé rande. Stále som si to prehrávala v hlave ani neviem ako ale zaspala som. Presne som vedela čo sa okolo mňa deje. Pozerala som ako Zayn číta môj list.
Zayn milujem ťa aj ťa vždy milovať budem. Nezabudnem na teba. Prosím zabudni na naše hádky. Zabudni na to na čo chceš len mi sľub že nezabudneš na mňa. Ja ti sľubujem že na teba počkám a budem na teba dávať pozor. Zayn nezabudni na mňa sľub mi to. Ešte si mladý uži si svoj život a preži ho aj za mňa. Milujem ťa.
Sam.
Videla som ako sa rozplakal keď to dočítal stála som totiž za ním a sledovala ho. Bol to najsmutnejší výjav v mojom živote. Vidieť človeka ktorého milujem trpieť.  

2. dni po
Každý večer keď zaspával si stále dookola čítal môj list a plakal ležala som pri ňom a bola by som najradšej keby som mohla byť pri ňom a zotrieť mu slzy keď bude plakať chcela som byť pri ňom keď sa bude smiať. Prežívať tú radosť s ním bolo to jediné čo som si želala lenže už to takto bude dokedy sa on nepoberie za mnou. Dúfam že to tam dole užije no zároveň som dúfala že za mnou zachvílu príde.

So svojho pohrebu si pamätám že ma pochovali zo Zaynovím snubným prsteňom. Keď stál nad mojím hrobom tak mi povedal
Z: Aby si na mňa nikdy nezabudla.
A rozplakal sa. Chytila som ho za rameno a do ucha mu pošepkala – Nikdy na teba nezabudnem. 

Žádné komentáře:

Okomentovat