To smile again

2.časť 

Harry: Prepáč ja som to kat nemyslel asi by som mal ísť. Nechápala som prečo sa ospravedlňuje od Semovej smrti mi to nikto nepovedal a ani Sem mi to často nehovoril takže ma to aj trocha potešilo.

Amy: nie prosím nechoď nenechaj ma tu samú. Prosím

Harry sa na mňa usmial aj keď v jeho pohľade som skôr uvidela skôr zmetenie ako potešenie ale zostal. Posadili sme sa na gauč, pili čaj a rozprávali sme sa.

Amy: Harry povedz mi niečo o sebe.

Harry: Takže som v sk......

Amy: kde??

Harry: bol som v kapele.

Amy: a ako sa volala?

Harry: ehm... nechcem sa o tom rozprávať. Povedal a viac sa na túto tému nevyjadril.

Amy: Stalo sa im niečo?

Harry:..............

Amy: tak prepáč už sa ťa na to nikdy nespýtam. Štuchla som ho do rebra.

Harry: nerob to šteklí. Rozosmial sa.

Amy: prepáč Harry ale som unavená potrebujem si ísť ľahnúť.

Harry: idem ťa odprevadiť alebo to zvládneš sama?

Amy: zas až taká krepá nie som. Zasmiala som sa a poželala mu dobrú noc.

Harry: Dobrú noc.

Vyšla som hore po schodoch a ľahla si do postele. Ležala som na boku a pozrela sa na nočný stolík a tam bola Semova fotka. Keď som ju uvidela rozplakala som sa.

Harry: Amy môžem ísť dnu? Nič som mu nepovedala no vošiel. Podišiel ku mne a chytil mi hlavu do dlaní.

Harry: Sem ťa miloval to si zapamätaj.  Cez slzy som ho ani nevidela no objala som ho.

Amy: Harry som tak rada že si tu. Sľub mi že nikam neodídeš.

Harry: sľubujem. 

To smile again

1.časť 

Bývala som v malo domčeku na kraji Londýna a bola som tehotná. Každý večer som spomínala ako sa môj priateľ tešil na malú. A každý večer si premietala ten deň.  Bola som v nemocnici na kontrole a Sem povedal že si skočí niečo vybaviť do mesta. No keď sa vracal nabúral do neho zozadu nejaký debil a Sema vyhodilo z cesty a nabúral do stromu.  

Pri tejto predstave som sa rozplakala. Ten čo to zavinil je nejaký slávny spevák. Nemal ani toľko slušnosti že by sa prišiel ospravedlniť viem že by to Semovi život nevrátilo ale aspoň by som sa mu mohla pozrieť do očí a so očí mu povedať čo si o ňom myslím. Chcela som aby prišiel aby som mu mohla povedať čo všetko Sem mal a čo ešte mohol mať a mať nebude. Keď som pomaly zaspávala niekto zazvonil ledva som sa zodvihla z gauča a išla otvoriť. Vo dverách stál akýsi chlap s kučeravými vlasmi a zelenými očami. Keď ma tak uvidel s bruškom tak sa trošku zarazil.

Amy: želáte si niečo? Spýtala som sa ho.

On: Nie len som vás prišiel pozrieť.

Amy: Však sa ani nepoznáme.

On: mi dvaja nie ale som kamarát vášho priateľa.

Amy: Tak poďte ďalej.

On: nikdy mi nepovedal že má tehotnú priateľku.

Amy: Mohli by sme si potykať? Nechce sa mi stále hovoriť v 3 osobe.

On: Ja so Harry. Teší ma.    Usmial sa

Amy: Amy.  Ideš ďalej?

Harry: Nechcem otravovať.

Amy: Nie nebudeš otravovať  aj tak ma nikto nepríde pozrieť.

Vošiel dnu a ja hneď za ním.

Harry: máš to tu veľmi pekné.

Amy: ďakujem zariaďoval to Sem. Snažila som sa o úsmev.  Prešla chvíľa ticha.

Amy: nechceš čaj? Alebo kávu?

Harry: dal by som si čaj.

Pobrala som sa do kuchyne a on za mnou.

Amy: ovocný alebo bylinkový??

Harry: už ti niekto povedal že si krásna?

                                              

Amy

Jednodielovka so Zaynom

Zayn: Sam?? Ozvalo sa z hora.

Sam: Áno zlatko??

Zayn: Milujem ťa ako ešte nikoho.

Usmial sa na mňa a vtisol mi letmí bozk na pery.

Sam: Veď vieš že aj ja teba.

Usmial sa a ja som mu bozk vrátila bola to tá najsladšia pusa v mojom živote keby som vedela ako to bude o pár dní asi by som ho ani nepustila. Milovala som ho a on to vedel lenže ako dlho sme ešte mohli byť spolu??

Zayn: Chcem tu takto stáť a nikdy ťa nepustiť.

Sam: Aj ja.

Snažila som sa o úsmev ale namiesto toho som sa rozplakala, trhalo mi srdce keď sme vedľa seba len tak stáli a ja som vedela že už spolu dlho nebudeme.

Zayn: Sam prečo plačeš?

Sam: Od šťastia. 

Zaklamala som mu nechcela som mu to povedať bála som sa. Ani neviem čoho no bála som sa. Radšej som išla hore. Zavrela som sa v izbe a plakala.

Zayn: Sam pusti ma dnu. Spravil som niečo zlé ublížil som ti?

Neodpovedala som mu. Len proste vošiel. Sadol si vedľa mňa na posteľ a objal ma.

Zayn: čo sa deje? Veď vieš že mne môžeš povedať všetko.

Sam: Zayn musím sa ti z niečím priznať.

Ešte v živote som nebola tak pevne rozhodnutá ako teraz lenže raz sa to musel dozvedieť.

Sam: Zayn mám leukémiu už mi ostáva len pár dní.

Zayn: čo??

Sam: áno ale som nechcela som aby si sa kôli tomu trápil preto ti to hovorím až teraz.

Nič nepovedal len ma objal a rozplakal sa. Určite to preňho bola rana boli sme spolu dva roky. Dva dlhé roky som mu klamala.

Zayn: Prečo si mi to nepovedala skôr?

Sam: Bála som sa.

Zayn: Ja sa teraz bojím o teba.

Usmiala som sa a dala som mu pusu. Len si skúste predstaviť aké to asi pre mňa bolo milovala som ho no musela som mu klamať.

Zayn: Tak sa zoberme. Usmial sa. A z vrecka vytiahol prsteň. Bol nádherný.

Sam: Zayn ale ja chcem aby sme sa rozišli.

Zayn: ale ja nie. Milujem ťa Sam a chcem byť len s tebou. A nič na svete nás nemôže rozdeliť.

Sam: Aj ja ta milujem ale chcem aby sme sa rozišli. Nemôžem sa pozerať na to ako niekto koho milujem trpí.

Zayn: ale ja ťa milujem a trpím len vtedy keď viem že nemôžem byť s tebou. Takže ak nechceš aby som trpel zober si ma.

Sam: Zayn nehnevaj sa na mňa ale nemôžem.

Zayn: Ale je chcem aby sme sa zobrali aspoň na chvíľu budeš moja. Chcem povedať celému svetu že ty si moje dievča.

Sam: Zayn.

Zayn: Nie ja to myslím naozaj.

Sam: A keby som ti aj povedala áno zmenilo by sa niečo?

Zayn: áno zmenilo nosila by si moje meno.

Sam: Zayn lenže ty nikdy takto šťastný nebudeš. Len by si sa trápil bude lepšie keď sa rozídeme.

Plakala som a balila si veci Zayn sa na mňa len pozeral a nezmohol sa ani na slovko. Stál tam v nemom úžase. Ja som vedela že mu ubližujem no nemohla som tam ostať. Vedela som že on sa z toho nejako dostane ale vedela som aj to že ak by som ostala bolo by to horšie pre oboch. Odišla som do svojho bytu. Napustila som si vaňu že sa okúpem. Sadla som si do teplej vody a skoro som zaspala. Vyšla som asi o také dve hodiny. Ešte predtým ako som si išla ľahnúť som napísala list na rozlúčku nikdy som nevedela kedy zomriem no teraz som to cítila, cítila som že už sa ráno nezobudím s nebudem sa tešiť z nasledujúceho dna. Ľahla som si a naposledy si predstavila jeho krásne hnedé oči plné radosti. Predstavila som si jeho úsmev keď sme sa po prví krát videli. Jeho výraz po prvom našom bozku. Jeho neuveriteľné nádherné telo. Naše prvé rande. Stále som si to prehrávala v hlave ani neviem ako ale zaspala som. Presne som vedela čo sa okolo mňa deje. Pozerala som ako Zayn číta môj list.

Zayn milujem ťa aj ťa vždy milovať budem. Nezabudnem na teba. Prosím zabudni na naše hádky. Zabudni na to na čo chceš len mi sľub že nezabudneš na mňa. Ja ti sľubujem že na teba počkám a budem na teba dávať pozor. Zayn nezabudni na mňa sľub mi to. Ešte si mladý uži si svoj život a preži ho aj za mňa. Milujem ťa.

Sam.

Videla som ako sa rozplakal keď to dočítal stála som totiž za ním a sledovala ho. Bol to najsmutnejší výjav v mojom živote. Vidieť človeka ktorého milujem trpieť.  

2. dni po

Každý večer keď zaspával si stále dookola čítal môj list a plakal ležala som pri ňom a bola by som najradšej keby som mohla byť pri ňom a zotrieť mu slzy keď bude plakať chcela som byť pri ňom keď sa bude smiať. Prežívať tú radosť s ním bolo to jediné čo som si želala lenže už to takto bude dokedy sa on nepoberie za mnou. Dúfam že to tam dole užije no zároveň som dúfala že za mnou zachvílu príde.

So svojho pohrebu si pamätám že ma pochovali zo Zaynovím snubným prsteňom. Keď stál nad mojím hrobom tak mi povedal

Z: Aby si na mňa nikdy nezabudla.

A rozplakal sa. Chytila som ho za rameno a do ucha mu pošepkala – Nikdy na teba nezabudnem.